Rotunda sv. kríža

///Rotunda sv. kríža

Rotunda sv. kríža

K najvýznamnejším stavbám každej dediny či mesta patrí kostol. Bol dominantou a spolu s charakteristickým krajinným prostredím i neodmysliteľným znakom odlišujúcim jednu obec od druhej. Zafixovaný v pamäti generácií pripomínal dôležité životné udalosti človeka sprevádzajúc ho radostnými a slávnostnými chvíľami od sviatosti krstu, sobáša, cez sviatky cirkevného roka, až do konca pozemskej púte. Cintorín okolo chrámu bol miestom, kde odpočívali v hroboch generácie predkov. V architektonickej podobe kostola je častokrát zakódovaný dejinný vývoj sídla, ale aj chrámu samotného. Nezriedka sú to veľmi pestré a jedinečné i dramatické svedectvá o osudoch spoločenstva, obce, regiónu. Patrocínium chrámu tradične ovplyvňovalo celý spoločenský život obce slávením sviatkov, odrážalo sa v Pudovej slovesnosti. Viaceré patrocíniá sa priamo premietli do názvu obce. Kresťanský kostol ako posvätné miesto komunikácie s Bohom, miesto duchovej útechy a nádeje, ale i pokánia, účasti na Obete, na Božom slove, “spoločný dom duchovnej obce”, vždy býval prvoradou architektonickou úlohou. Odzrkadľoval úsilie svojich tvorcov vybudovať dielo trvácne a krásne, hodné svojej doby. Slovensko ako kultúrna európska krajina sa prezentuje stovkami vzácnych kresťanských chrámov. Najväčší obdiv si spomedzi nich zasluhujú tie, ktoré boli pri počiatkoch kristianizácie nášho územia. Z predrománskeho, hlavne veľkomoravského obdobia, sa zachovalo málo, aj to len v neucelenej podobe. Z hojnejšie zastúpenej skupiny románskych kostolov však iba niektoré máme možnosť zhliadnuť v ich pôvodnej stredovekej podobe. Práve takou je 800-ročná románska rotunda Povýšenia sv. Kríža v obci Križovany nad Dudváhom.

rot001
Obr. 1: Mapa výskytu románskych a predrománskych rotúnd na Slovensku

O starobylom pôvode obce hovorí už jej názov, ale aj skutočnosť, že sa nachádza v tradične husto osídľovanom teritóriu úrodnej trnavskej sprašovej nížiny. Početné archeologické nálezy z praveku, staroveku i stredoveku sú toho jasným dôkazom. Blízkosť dôležitých strategických a hospodárskych centier v období stredoveku (významné hradisko Majcichov z čias Veľkej Moravy, stredoveký hrad a mýtne miesto Šintava na trase dôležitej “Českej cesty”, kráľovské mesto Trnava v tesnom susedstve) zabezpečovali obci neustále kultúrne i hospodárske kontakty so širším stredoeurópskym okolím. Starobylá rotunda, akej pandant v trnavskom regióne nájdeme iba v Jalšovom pri Hlohovci, Dechticiach a Trnave, je potvrdením jej významu. Situovanie kostolíka na terénnej vyvýšenine tzv. Dudvážskej terasy evokuje takmer hradištnú polohu.

<

rotunda

Obr. 2: Pohľad na románsku rotundu od východu

Presný dátum vzniku križovianskej rotundy nepoznáme. Najstaršia historická správa o obci (“possessio Kerestur”) pochádza z roku 1296. Patrila panstvu Šintava, neskôr panstvu Čeklís (Bernolákovo). Či bola v časoch svojho vzniku majetkom kláštora (benediktínov v Diakovciach?) sa zatiaľ nepotvrdilo. Stavebný typ centrály – rotundy s valcovou loďou a podkovovitou apsidou bol známy v širšom regióne západného Slovenska už dávnejšie. Nadväzoval na veľkomoravské vzory, z ktorých najhodnotnejšie sa zachovali v Ducovom pri Piešťanoch, na hrade Trenčín (zachované len základové murivo), v Nitrianskej Blatnici alebo neskoršie postavenej Skalici. Tento typ kostola pre-zentuje i viacero príkladov z Čiech, Moravy, Maďarska a Rakúska. V týchto zemiach sa rotundy stávali symbolom kristianizácie v 10. – 12. storočí. Spočiatku ich stavali na kniežacích hradiskách, v neskoršom období aj ako farské kostoly. I v ostatných európskych krajinách centrálna forma stavby bola typická pre baptistériá, hrobové stavby, martýriá, mauzóleá a súkromné panské kostoly. Jednoduchá dispozičná a priestorová skladba valcových útvarov, hoci v drobnom merítku, no dostatočne monumentálna, dodávala týmto stavbám klasickú, nadčasovú hodnotu.

rot05

Obr. 3: Pôdorys románskej rotundy zaklenutej ranogotickou klenbou

Z identických stavieb v blízkom okolí, ktorých vznik je písomne doložený, poznáme iba kostolík v Dechticiach (r.1172). Rok 1246, ku ktorému sa vzťahovala výstavba križovianskej rotundy, tradujúci sa od roku 1938, kedy bol nájdený ako autentický nápis v nike apsidy, nemožno považovať za smerodajný. Skutočnosť, že letopočet v nike má arabské číslice, je dôkazom o vzniku nápisu najskôr začiat-kom 16. storočia. Pravdepodobne odráža už vtedy existujúcu tradíciu, ktorej zdroj zatiaľ nepoznáme.

Na starobylosť obce i kostola poukazuje jeho zasvätenie sv. Krížu, doložené listinou z roku 1296. Takéto patrocíniá boli obvyklé u nás predovšetkým v poveľkomoravskom a románskom období. Jeho mladšia forma – Povýšenie sv. Kríža – sa viaže pravdepodobne k barokovému obdobiu, čo v konkrétnej situácii križovianskej rotundy mohlo odrážať skutočnosť, že rotundu stavebnou úpravou včlenili do nového barokového kostola, kde plnila funkciu presbytéria. Križovianska rotunda je nielen vzácne pôvodným a celistvo zachovaným stavebným objektom, ale aj príkladom brilantného architektonického diela, reprezentanta románskej periódy vývoja našej historickej architektúry. Radíme ju medzi špecifickú skupinu románskych tehlových kostolov, ktoré u nás vznikali v 12. storočí a začiatkom 13. storočia. Je klasickou ukážkou rotundy vytvorenej valcovou loďou a podkovovitou apsidou. V dispozičnom riešení stavby, určení jej rozmerov a tvarových a rozmerových proporcií, ako to ukázal podrobný rozbor presného zamerania stavby, možno pozorovať viacero pravidiel, ktorými sa pri vzniku diela riadil staviteľ. Ak vychádzame z predpokladu, že rozmerovou jednotkou bola rímska stopa (29,271 cm), potom vonkajší priemer lode je 27 stôp, vonkajší priemer apsidy 18 stôp a celková dĺžka objektu 36 stôp (tri tucty). Pomer polomeru lode a apsidy je 3 : 2. Celková dĺžka stavby je totožná s jej celkovou výškou, t.j. 10,5 m. Murivo stavby má konštantnú hrúbku 1 m. Geometrické závislosti platia i pri jednotlivých prvkoch stavby, ako sú okná, víťazný oblúk, sedílie, vlys.

rot007

Obr. 4: Rezoaxonometria rotundy

Apsida tvorí stavebne ucelenú časť objektu. Je celá murovaná a z tehál je vytvorená i pôvodná polguľová kupola – koncha. Priestor presvetľujú dve typické románske štrbinové okná, jedno na východnej, druhé na južnej strane. Malá nika na severnej strane skrýva vzácny nápis na svojej zadnej stene. Napísaný je čiernou farbou a znázorňuje štyri číslice letopočtu 1246. Nika slúžila ako pôvodné pastofórium. Podobný polouzavretý výklenok nájdeme aj na južnej strane. Obvod apsidy lemuje priebežná soklová sedília. Pôvodný obetný stôl – oltárna menza – sa nezachoval. Apsida sa do priestoru rotundy otvára triumfálnym oblúkom. Je komponovaný s vysokým citom pre proporcie a tvar, čo potvrdzuje svojou profiláciou a monumentálnym vyznením. Zaujímavé je jeho farebné riešenie. Zachovalo sa iba čiastočne a znázorňuje štylizovanou kresbou mramorovanie. Z ostatnej farebnej výzdoby interiéru sú to už iba fragmenty hviezdnatej oblohy na klenbe apsidy.

Priestor kruhovej lode rotundy s jej typickými románskymi sedíliami v tvare zdvojených (biforiálnych) ník formuje mladšia – ranogotická klenba. Pochádza z druhej stavebnej etapy. V polovici 13. storočia pôvodne plochostropný priestor zaklenuli šesťramennou rebrovou klenbou. Denné svetlo prenikalo do priestoru lode dvomi štrbinovými románskymi oknami situovanými vysoko po stranách vstupného portálu. Mali typický tvar so skoseným ostením, horným zaoblením i proporciou výšky k šírke 2:1. Pôvodný románsky vstup dnes možno vidieť len z interiéru lode. Výskum odhalil jeho profiláciu, nie však podobu portálu, ktorý zanikol v múroch dnešného moderného kostola.

rot009

Obr. 5: Geometrické závislosti vytvorenia pôdorysu rotundy

Exteriér kostola prezentuje rotundu v jej pôvodnom románskom výraze belostnej architektúry s typickým tehlovým podrímsovým dekoratívnym vlysom. Jemne zvlnený povrch vonkajšej omietky spolu s plastickým vlysom má tradičný vápenný náter Harmonické proporcie diela, jeho kompozičná skladba, decentné uplatnenie dekoratívnych prvkov, jemná plasticita celku i detailov sú podriadené jedinému cieľu – vytvoriť sakrálny objekt odrážajúci dobové úsilie po dosiahnutí ideálnej formy diela predurčeného plniť posvätné poslanie. Počas svojej viac ako 800 ročnej histórie a službe pôvodnému sakrálnemu účelu zaznamenal objekt viaceré stavebné úpravy. Miera nového zásahu bývala obyčajne dosť ohľaduplná k starobylej stavbe a len vďaka tejto skutočnosti sa nám zachovala vo vzácne pôvodnej podobe až do dnešných čias. Každá doba na nej zanechala svoju pečať, tú nezmazateľnú i tú, ktorú bolo možné, v zmysle novodobých zásad pamiatkovej ochrany, oželieť. Prvé stavebné úpravy sa viažu na dobu po pustošivých nájazdoch Mongolov, ktorí v roku 1241 neobišli ani tieto kraje. Požiar zničil strechu i krov nad kruhovou loďou kostola. Za krátko potom, pravdepodobne v roku 1246, ako to oznamuje rukou vpísaný letopočet na zadnej stene niky v apside, valcovú loď zaklenuli. Vtedajší staviteľ riešil úlohu tvorivo a novátorsky, s citom pre zachované hodnoty stavby. Vytvoril rebrovú klenbu novej gotickej formy, jednu z prvých na území Slovenska. Ako konštrukčný materiál použil znovu tehlu. Šesťpólová klenba s rebrami klinovitého profilu pôsobivo preformovala priestor lode. V tom období stavali kostol v obci Šamorín. Jeho presbytérium zaklenuli podobnou rebrovou klenbou. Výtvarná výzdoba omietnutých rebier a temena klenby tak, ako to možno i dnes vidieť v Šamoríne, sa žiaľ v Križovanoch nezachovala. K lepšiemu presvetleniu lode rotundy, nakoľko dvojica štrbinových okienok po stranách portálu nepostačovala, vytvorili na mieste pôvodných románskych nové gotické okná. V zho-de s výsledkami archeologického výskumu a nálezu základového muriva na západnej strane lode možno konštatovať, že v rovnakom čase pribudla v interiéri rotundy nová tribúna, pravdepodobne drevenej konštrukcie. Jej trvanie však bolo krátke.

rotunda

Obr. 6: Pôdorys barokového kostola (zbúraný v roku 1937) a románskej rotundy

Stavebný vývoj kostola od neskorého stredoveku . do polovice 18. storočia zostáva zatiaľ nezodpovedanou otázkou. Skromné literárne údaje nás informujú, že medzi rokmi 1760 až 1780 kancelár gróf František Eszterházy kostol znovu postavil. Rotunda tvorila svätyňu tohto neveľkého kostola, ktorý pretrval až do roku 1937, kedy sa rozhodlo o jeho zbúraní a výstavbe nového chrámu. Jednovežový barokový kostol mal atypickú dispozíciu. Dvojica postranných kaplniek (severná zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému) vytvárala transept – priečnu loď. Priestory boli zaklenuté barokovými klenbami. Uplatnili sa dve polia krížovej klenby, korýtkové v postranných kaplnkách a pruské klenby pod západnou emporou. Táto etapa vývoja poznačila i samotnú rotundu. Na jej západnej strane prebúrali veľký otvor, aby opticky zjednotili novostavbu so starým kostolom. V lodi rotundy vytvorili dve veľké barokové okná a všetky stredoveké otvory, ale aj tehlový dekoratívny vlys vonkajšej fasády zamurovali. Víťazný oblúk rotundy vyplnili murivom a z apsidy vytvorili sakristiu. Kostol s rotundou mal jednotnú dlažbu zo šesťbokých pieskovcových dlaždíc. V kronike farského úradu sa ešte donedávna zachoval záznam kanonickej vizitácie z roku 1694, v ktorom sa uvádzalo, že kostol (rotunda?) niesol znaky konsekrácie (vysvätenia) až do ich zničenia v čase Tökölyho povstania, kedy kostol premenili na maštaľ pre kone. Vizitácia z roku 1781 hovorí o rotunde už ako o sanktuáriu kostola. Barokový kostol s vežou na západnom (uličnom) priečelí slúžil veriacim obce do roku 1937. Vtedy sa rímskokatolícky farský úrad rozhodol vystavať nový priestranný kostol.

Vyhotovením projektu novostavby poverili architekta A. Kapalína a stavbu v roku 1938 stavebne realizovala firma Kraybig a Kiszela z Bratislavy. V koncepte novostavby sa už nepočítalo so starým barokovým kostolom a jeho vežou, no rotunda, považovaná už vtedy za vzácne starobylú, bola zakomponovaná do nového chrámu ako jeho organická súčasť. Dostala funkciu adoračnej kaplnky a miesto na východnom vyústení severnej bočnej lode. Projektant sa pomerne šťastne vysporiadal s problémom spojenia nového a starého objektu, ba docielil pôsobivý účinok celku gradovaním rôznorodých hmôt k vysokej vertikále asymetricky komponovanej veže.

rotunda

Obr. 7: Pôdorys nového kostola a rotundy

Rok 1938 bol pre ďalší “život” rotundy veľmi významný, predovšetkým z hľadiska uvedomenia si potreby záchrany historickej pamiatky. Odrazilo sa to zatiaľ iba na konzervovaní niekoľkých parciálnych nálezov (fragmenty nástenných malieb, letopočet v severnej nike apsidy). Rozhodujúcim a prelomovým bol však až rok 1970, keď sa v objekte rotundy začal realizovať dôkladný umelecko-historický výskum. Ten odhalil podstatné fakty o stavebnom vývoji románskeho kostola a klasifikoval ho ako kultúrnu pamiatku prvej kategórie. Vytvoril zároveň predpoklady pre jeho rekonštrukciu v zmysle najnovších poznatkov a metód pamiatkovej obnovy. Objektu sa prinavrátil jeho pôvodný vzhľad a znovu začal slúžiť liturgickým účelom. Románska rotunda v Križovanoch nad Dudváhom sa zaradila k umeleckým skvostom nášho včasne stredovekého staviteľstva.

Autor: Doc. Ing. arch. Ján ŠTIBRÁNYI, CSc.

2018-01-24T21:16:54+00:00 6. februára 2006|História|